CEA  - collie eye anomaly (anomália očí u plemena kólia)

 

CEA je dedičné očné ochorenie, ktoré postihuje zadnú vaskulárnu   - cievnatú časť sietnice ako aj časť tunica fibrosa (bezcievna časť sietnice). Z hľadiska  vývoja ochorenie sa jedná o poruchu pri delení buniek, ktorá spôsobuje vznik defektov skléry, cievovky, disku očného nervu sietnice a jej ciev. Podľa závažnosti postihnutia jednotlivých štruktúr sa môže u psa vyskytovať minimálne poškodenie zraku alebo až úplná slepota. CEA je obojstranné ochorenie bez vplyvu na pohlavie. Výskyt taktiež nie je viazaný na farbu srsti. CEA postihuje primárne „kóliové“ plemená psov a to krátkosrsté a dlhosrsté kólie, šetlandské ovčiarske psy, austrálske ovčiarske psy a border kólie.

 

Najnovšie genetické štúdie potvrdili, že dedičnosť CEA je autozomálne recesívna so 100 % penetráciou. Pri mapovaní miesta výskytu bol identifikovaný primárny CEA lokus na 37. chromozóme v oblasti 3.9 – cM. Na základe týchto genetických poznatkov bolo konštatované, že ide o defekt vývojového regulačného génu, ktorý hrá dôležitú úlohu v embryogenéze oka a ovplyvňuje vaskularizáciu oka.

 

Klinické príznaky u CEA zahrňujú vysoký stupeň pleomorfizmu. To znamená, že v jednom vrhu môžeme nájsť veľké rozdiely v závažnosti očných zmien alebo aj v individuálnych nálezoch. Syndróm CEA sa diagnostikuje u šteniat už vo veku 6 – 7 týždňov.  Pre CEA syndróme sú charakteristické následovné klinické príznaky:

 

  1. choroidálna hypoplázia

  2. kolobóm v oblasti disku optického nervu

  3. čiastočné alebo úplné odlúčenie sietnice

  4. intraokulárne krvácanie

 

Posledne dva spomenuté príznaky sa najčastejšie vyskytujú ako komplikácie pri rozsiahlom kolobóme.

 

Očné pozadie jedinca s výskytom multifokálnej dysplázie sietnice; tento stav je stacionárny, vekom sa nemení a neovplyvňuje zrakovú schopnosť.

 

 

Očné pozadie jedinca, laterálne od disku očného nervu sa nachádza choroidálna hypoplázia. Ochorenie je diagnostikované ako CEA.

 

CEA je dedičné ochorenie s jednoduchou autozomálne recesívnou dedičnosťou vyskytujúce sa na celom svete. Fakt, že toto ochorenie je takto početné má dve príčiny a to jednak v diagnostike, ako aj v spolupráci s chovateľmi. V niektorých chovateľských kluboch nie je povinnosťou vyšetrenie na CEA na zaradenie do chovu.

 

CEA je možné diagnostikovať klinickým vyšetrením, na spoľahlivé stanovenie genotypu u psov, ktoré v čase klinického vyšetrenia ešte nevykazujú žiadne zmeny je možné použiť DNA testy.

 

 

PRA – progresívna atrofia sietnice 

 

            Prvýkrát bola degenerácia sietnice popísaná Magnusonom v roku 1911 u plemena gordonský seter. Od tohto obdobia sa používa termín progresívna atrofia sietnice (progressive retinal atrophy – PRA). V priebehu mnohých rokov bola na základe klinických príznakov rozdelená PRA na generalizovanú PRA a centrálnu PRA (CPRA).

 

Pri generalizovanej forme sa v konečnom štádiu ochorenia stretávame s generalizovanou hyperreflexivitou (nadmerný odraz svetla) sietnice a je dôkazom slepoty u psa. Pri CPRA sa v sietnici nachádzajú multifokálne  pigmentové ložiská, ktoré sú v konečnom štádiu obkolesené hyperreflexnou zónou. S rozvojom diagnostiky na bunkovej úrovni bol najnovšie termín CPRA nahradený termínom dystrofia pigmentového epitelu sietnice (retinal pigment epithelial dystrophy  - RPED), ktorý je oveľa špecifickejší.

 

Klinické príznaky PRA : Aj napriek rozdielnym zmenám na bunkovej úrovni sú klinické prejavy PRA pomerne rovnaké. PRA je vždy obojstranná a vedie k slepote. Prvým klinickým prejavom ochorenia je strata orientácie za šera (nyctalopia, nočná slepota). U niektorých pacientov je aj pozorovať stratu videnia počas dňa  hemeralopia, denná slepota.

 

            Pri vyšetrení oftalmoskopom  sú viditeľné zmeny v reflektivite v pigmentovej oblasti; tiež sú prítomné oblasti s hyporeflexiou v periférnej oblasti. Na periférii taktiež dochádza ku ztenšovaniu priemeru ciev. S rozvojom ochorenia sa mení farba pigmentovej časti sietnice, zvyšuje sa reflektivita, sú na nej prítomné miesta s hyperreflektivitou a v nepigmentovanej oblasti  je možné pozorovať svetlé miesta. Ztenšenie ciev je oveľa výraznejšie a v konečnom štádiu rozpoznávame len „duchov  ciev“. Hlava optického nervu sa zmenšuje jej farba sa mení na bielo – sivú. V pokročilých štádiách sa sekundárne vyvinie aj katarakta.

 

Očné pozadie jedinca s 1. stupňom PRA; oftalmoskopicky je zreteľná hyperreflexia v centrálnej časti sietnice a na periférii začínajúca atenuácia ciev sietnice.

 

Očné jedinca s druhým stupňom PRA; charakteristické zmeny na sietnici s hyperreflexiou, zreteľnou atenuáciou ciev, zmena zafarbenia disku očného nervu.

 

Očné pozadie jedinca s tretím stupňom PRA; intenzívna hyperreflexia pozadia, úplné vymiznutie ciev sietnice a atrofia disku očného nervu.

 

Súbor PRA ochorení rozdeľujeme podľa obdobia výskytu na skorý výskyt degenerácie fotoreceptorov a neskorý výskyt degenerácie fotoreceptorov. U kólií sa vyskytuje skorý výskyt degenerácie fotoreceptorov -Dysplázia fotoreceptorov - Dysplázia tyčiniek a čapíkov typ 2.         

 

Dysplázia tyčiniek a čapíkov typ 2  (rcd2) bola diagnostikovaná a popísaná u plemena kólia ako recesívne dedičné ochorenie so skorým nástupom klinických príznakov. Klinicky sa ochorenie prejaví problémami videnia za šera – nočná slepota, ktorú je možné pozorovať už vo veku 6 týždňov. Zraková schopnosť sa potom rapídne stráca a postihnutí psy sú úplne slepý vo veku 1 – 2 rokov. Oftalmologicky nachádzame atrofické zmeny najmä v centre sietnice, ktoré sa postupne rozširujú na perifériu. Očné pozadie je hyperreflektívne, ako pri klasickej PRA. Na ochorenie nemá vplyv farba srsti.

           

Diagnostika ochorenia u kólií a šeltií je zatiaľ možná len klinickým vyšetrením.  Všetky dedičné očné ochorenia u psov predstavujú závažný problém najmä v prípadoch, keď v ich dôsledku postihnutý jedinec stráca zrak. Všetky formy PRA v konečnom štádiu spôsobujú slepotu u psa a sú nevyliečiteľné. Je len na zodpovednosti chovateľov, chovateľských klubov a veterinárnych špecialistov – oftalmológov, aby postihnutých jedincov vyradili z chovov  a tak zabránili ďalšiemu rozširovaniu týchto dedičných očných ochorení u postihnutej populácii psov.

 

Doc. MVDr. Alexandra Trbolová, PhD.
Klinika malých zvierat
Univerzita veterinárskeho lekárstva
Komenského 73, 041 81 Košice
trbolova@uvm.sk , tel: 0915 984 659
 
 Krátené podľa článkov v odbornom časopise Infovet na základe súhlasu autora i vydavateľa.
Obrázky sú prevzaté z www.vetmed.ucdavis.edu

 

 

© design by Š.Haško & Y.B. 2008