|
CEA
- collie eye anomaly (anomália očí u plemena kólia)
CEA je
dedičné očné ochorenie, ktoré postihuje zadnú vaskulárnu -
cievnatú časť sietnice ako aj časť tunica fibrosa
(bezcievna časť sietnice). Z hľadiska vývoja ochorenie sa
jedná o poruchu pri delení buniek, ktorá spôsobuje vznik
defektov skléry, cievovky, disku očného nervu sietnice a jej
ciev. Podľa závažnosti postihnutia jednotlivých štruktúr sa
môže u psa vyskytovať minimálne poškodenie zraku alebo až
úplná slepota. CEA je obojstranné ochorenie bez vplyvu na
pohlavie. Výskyt taktiež nie je viazaný na farbu srsti. CEA
postihuje primárne „kóliové“ plemená psov a to krátkosrsté
a dlhosrsté kólie, šetlandské ovčiarske psy, austrálske
ovčiarske psy a border kólie.
Najnovšie genetické štúdie
potvrdili, že dedičnosť CEA je autozomálne recesívna so 100 %
penetráciou. Pri mapovaní miesta výskytu bol identifikovaný
primárny CEA lokus na 37. chromozóme v oblasti 3.9 – cM. Na
základe týchto genetických poznatkov bolo konštatované, že ide
o defekt vývojového regulačného génu, ktorý hrá dôležitú úlohu
v embryogenéze oka a ovplyvňuje vaskularizáciu oka.
Klinické príznaky u CEA
zahrňujú vysoký stupeň pleomorfizmu. To znamená, že v jednom
vrhu môžeme nájsť veľké rozdiely v závažnosti očných zmien
alebo aj v individuálnych nálezoch. Syndróm CEA sa
diagnostikuje u šteniat už vo veku 6 – 7 týždňov. Pre CEA
syndróme sú charakteristické následovné klinické príznaky:
-
choroidálna hypoplázia
-
kolobóm
v oblasti disku optického nervu
-
čiastočné
alebo úplné odlúčenie sietnice
-
intraokulárne krvácanie
Posledne dva spomenuté
príznaky sa najčastejšie vyskytujú ako komplikácie pri
rozsiahlom kolobóme.
|
Očné pozadie jedinca s
výskytom multifokálnej dysplázie sietnice; tento stav je
stacionárny, vekom sa nemení a neovplyvňuje zrakovú
schopnosť. |
|
|
Očné
pozadie jedinca, laterálne od disku očného nervu sa
nachádza choroidálna hypoplázia. Ochorenie je
diagnostikované ako CEA. |
CEA je dedičné ochorenie
s jednoduchou autozomálne recesívnou dedičnosťou vyskytujúce
sa na celom svete. Fakt, že toto ochorenie je takto početné má
dve príčiny a to jednak v diagnostike, ako aj v spolupráci
s chovateľmi. V niektorých chovateľských kluboch nie je
povinnosťou vyšetrenie na CEA na zaradenie do chovu.
CEA je možné diagnostikovať
klinickým vyšetrením, na spoľahlivé stanovenie genotypu
u psov, ktoré v čase klinického vyšetrenia ešte nevykazujú
žiadne zmeny je možné použiť DNA testy.
PRA – progresívna
atrofia sietnice
Prvýkrát bola
degenerácia sietnice popísaná Magnusonom v roku 1911 u plemena
gordonský seter. Od tohto obdobia sa používa termín
progresívna atrofia sietnice (progressive retinal atrophy –
PRA). V priebehu mnohých rokov bola na základe klinických
príznakov rozdelená PRA na generalizovanú PRA a centrálnu PRA
(CPRA).
Pri generalizovanej forme sa
v konečnom štádiu ochorenia stretávame s generalizovanou
hyperreflexivitou (nadmerný odraz svetla) sietnice a je
dôkazom slepoty u psa. Pri CPRA sa v sietnici nachádzajú
multifokálne pigmentové ložiská, ktoré sú v konečnom štádiu
obkolesené hyperreflexnou zónou. S rozvojom diagnostiky na
bunkovej úrovni bol najnovšie termín CPRA nahradený termínom
dystrofia pigmentového epitelu sietnice (retinal pigment
epithelial dystrophy - RPED), ktorý je oveľa špecifickejší.
Klinické príznaky PRA :
Aj napriek
rozdielnym zmenám na bunkovej úrovni sú klinické prejavy PRA
pomerne rovnaké. PRA je vždy obojstranná a vedie k slepote.
Prvým klinickým prejavom ochorenia je strata orientácie za
šera (nyctalopia, nočná slepota). U niektorých pacientov je aj
pozorovať stratu videnia počas dňa hemeralopia, denná
slepota.
Pri vyšetrení
oftalmoskopom sú viditeľné zmeny v reflektivite v pigmentovej
oblasti; tiež sú prítomné oblasti s hyporeflexiou v periférnej
oblasti. Na periférii taktiež dochádza ku ztenšovaniu priemeru
ciev. S rozvojom ochorenia sa mení farba pigmentovej časti
sietnice, zvyšuje sa reflektivita, sú na nej prítomné miesta
s hyperreflektivitou a v nepigmentovanej oblasti je možné
pozorovať svetlé miesta. Ztenšenie ciev je oveľa výraznejšie
a v konečnom štádiu rozpoznávame len „duchov ciev“. Hlava
optického nervu sa zmenšuje jej farba sa mení na bielo – sivú.
V pokročilých štádiách sa sekundárne vyvinie aj katarakta.
|
 |
 |
 |
|
Očné pozadie jedinca s 1.
stupňom PRA; oftalmoskopicky je zreteľná hyperreflexia v
centrálnej časti sietnice a na periférii začínajúca
atenuácia ciev sietnice. |
|
Očné jedinca s druhým
stupňom PRA; charakteristické zmeny na sietnici s
hyperreflexiou, zreteľnou atenuáciou ciev, zmena
zafarbenia disku očného nervu. |
|
Očné pozadie jedinca s
tretím stupňom PRA; intenzívna hyperreflexia pozadia,
úplné vymiznutie ciev sietnice a atrofia disku očného
nervu. |
Súbor PRA ochorení
rozdeľujeme podľa obdobia výskytu na skorý výskyt degenerácie
fotoreceptorov a neskorý výskyt degenerácie fotoreceptorov.
U kólií sa vyskytuje skorý výskyt degenerácie
fotoreceptorov -Dysplázia fotoreceptorov -
Dysplázia tyčiniek a čapíkov typ 2.
Dysplázia tyčiniek a čapíkov
typ 2 (rcd2) bola diagnostikovaná a popísaná u plemena
kólia ako recesívne dedičné ochorenie so skorým nástupom
klinických príznakov. Klinicky sa ochorenie prejaví problémami
videnia za šera – nočná slepota, ktorú je možné pozorovať už
vo veku 6 týždňov. Zraková schopnosť sa potom rapídne stráca
a postihnutí psy sú úplne slepý vo veku 1 – 2 rokov.
Oftalmologicky nachádzame atrofické zmeny najmä v centre
sietnice, ktoré sa postupne rozširujú na perifériu. Očné
pozadie je hyperreflektívne, ako pri klasickej PRA. Na
ochorenie nemá vplyv farba srsti.
Diagnostika ochorenia u kólií
a šeltií je zatiaľ možná len klinickým vyšetrením. Všetky
dedičné očné ochorenia u psov predstavujú závažný problém
najmä v prípadoch, keď v ich dôsledku postihnutý jedinec
stráca zrak. Všetky formy PRA v konečnom štádiu spôsobujú
slepotu u psa a sú nevyliečiteľné. Je len na zodpovednosti
chovateľov, chovateľských klubov a veterinárnych špecialistov
– oftalmológov, aby postihnutých jedincov vyradili z chovov
a tak zabránili ďalšiemu rozširovaniu týchto dedičných očných
ochorení u postihnutej populácii psov.
Doc. MVDr. Alexandra Trbolová, PhD.
Univerzita veterinárskeho lekárstva
Komenského 73, 041 81 Košice
Krátené podľa článkov v odbornom časopise Infovet na základe súhlasu autora i vydavateľa.
▲
|